Pätová ostroha – vznik, konzervatívna liečba a rázová vlna

Bolia Vás chodidlá, najmä v oblasti päty? Pociťujete ostrú bolesť päty, ktorá sa objavuje najmä ráno po prebudení? Alebo po dlhšej dobe, strávenej sedením či státím a následnej chôdzi? V takomto prípade pravepodobne trpíte pätovou ostrohou alebo plantárnou fascitídou a tento článok je práve pre Vás.

Päťová ostroha (tiež známa ako plantárna fasciitída, keď je spojená so zápalom plantárnej fascie) je kostný výrastok na dolnej strane pätovej kosti. Päťová ostroha, známa tiež ako calcaneal spur, vzniká postupným ukladaním vápnika na pätovej kosti (calcaneus), čo vedie k vytvoreniu výbežku alebo špice na kosti. Geneticky sme ako lovci a zberači prispôsobení na bosú chôdzu po tvrdom a nerovnom povrchu. Pri takomto pohybe sú šľachy v chodidlách precvičované.Dnes sa prevažne pohybujeme po rovnom povrchu. Nosíme tesnú obuv so stielkou s tvarovanou (podpornou) klenbovou časťou. Nosenie takejto obuvi má za následok výraznú redukciu pohybu pozdĺžnych šliach chodidiel (Plantárnej fascie), s následkom zníženia pružnosti týchto šliach. Pri nedostatočnej pružnosti pozdĺžnych šliach (hlavne Plantárnej fascie) môže už aj malá zátaž spôsobiť poškodenie tkaniva. Vzniká trhlina, ktorá vedie k zápalu, nazývanému Plantárna fascitiis. Trhlina sa pokryje jazvovitým tkanivom, ktoré je oveľa menej pružné ako Plantárna fascia a vzniká intenzívna bolesť chodidiel. Ak plantárna fascia stratí svoju pružnosť, pociťujeme to ako skrátenie šľachy. To má za následok bolestivosť Achillovej šľachy pri akejkoľvek záťaži.

Faktory, ktoré môžu prispievať k vzniku pätovej ostrohy:

1. dlhotrvajúce zaťaženie chodidla,
2. nosenie nevhodnej obuvi
3. obuv s tvarovanou klenbovou časťou, ktorá neprirodzene fixuje chodidlo v jednej polohe
4. minimalistická (barefoot) obuv nosená na tvrdom a rovnom povrchu (chodník, dlažba a podobne)
5. nadmerná hmotnosť
6. ploché nohy alebo vysoký klenutý nárt.

Ako vzniká pätová ostroha?

Vzniká z dôvodu zvápenatenia šľachy, ktorá bolí, pretože vybieha do pätnej kosti. Toto opakované preťažovanie a poškodzovanie šľachy a kostného tkaniva môže viesť k tvorbe kostného výrastku.

Diagnostika pätovej ostrohy:

Diagnostika pätovej ostrohy zahŕňa niekoľko krokov a metód, ktoré pomáhajú určiť prítomnosť a rozsah tohto stavu. Tu sú bežné kroky v procese diagnostiky:

1. Lekárska anamnéza: Lekár sa opýta na vaše symptómy, históriu bolesti a akékoľvek predchádzajúce zranenia alebo ochorenia, ktoré by mohli súvisieť s bolesťou päty.
2. Fyzické vyšetrenie: Lekár skontroluje päťovú oblasť, aby zistil akékoľvek viditeľné znaky zápalu, opuchu alebo červenania. Môže tiež vykonať palpačnú kontrolu, aby identifikoval presné miesto bolesti.
3. Obrazové vyšetrenia: Najčastejšie používaným obrazovým vyšetrením pre diagnostiku pätovej ostrohy je röntgenové snímky. Röntgen môže ukázať prítomnosť kostného výrastku na pätovej kosti. V niektorých prípadoch sa môžu použiť aj iné zobrazovacie techniky, ako sú ultrazvuk alebo magnetická rezonancia (MRI), hlavne ak existuje podozrenie na iné problémy, ako sú šľachové poranenia alebo mäkkotkivové poškodenia.
4. Vyhodnotenie chôdze a postavenia nôh: Lekár môže tiež vyhodnotiť vašu chôdzu (gait analysis) a postavenie nôh, aby určil, či existujú biomechanické problémy prispievajúce k bolesti.
5. Diferenciálna diagnóza: Keďže bolesť päty môže byť spôsobená viacerými stavmi, ako je plantárna fasciitída, achillova tendinitída alebo artritída, lekár môže potrebovať vylúčiť tieto a ďalšie príčiny, aby presne diagnostikoval príčinu bolesti.

Konzervatívna liečba:

Konzervatívna liečba je často prvou voľbou pre pacientov trpiacich bolesťou päty spôsobenou pätovou ostrohou. Táto liečba zahŕňa nasledujúce kroky:

1. Odpočinok: Dôležitým krokom je odpočinok a zníženie aktivity, ktorá spôsobuje bolesť. To môže zahŕňať odpočinok od športových aktivít alebo nosenie topánok s lepšou podporou.
2. Ľadovanie: Aplikácia studeného obkladu na postihnutú oblasť môže pomôcť zmierniť zápal a bolesť.
3. Cvičenie: Fyzioterapeutické cvičenie zamerané na posilnenie a protahovanie svalov nohy a chodidla môže pomôcť udržať správnu mechaniku chôdze.

Senzorická (zmyslová) terapia vlnami vody v ortopedických vložkách MEDICOVI poskytuje účinné tlmenie bolesti v oblasti päty pri každom došľape. Tlmenie pri došľape podnieti tlakové vlny vody vo vložkách Medicovi vykonať správny pohyb päty, svalov a šliach chodidla a taktiež sériu malých vertikálnych pohybov. Tieto pohyby posilňujú úľavu od bolesti prirodzeným pôsobením od päty, až k šľachám a svalom. Spomínané vertikálne pohyby tiež zvyšujú aj ich pružnosť. Vyvolaný pohyb súčasne výrazne zlepšuje prekrvenie. Pomocou zvýšenej cirkulácie krvi narastá prísun energie do oblasti päty a celého chodidla.

Rázová vlna:

Ak konzervatívna liečba neprináša požadované výsledky, lekár môže zvážiť liečbu rázovou vlnou. Táto neinvazívna procedúra využíva rázové vlny k rozbitiu kostného výrastku a stimulácii hojenia. Rázová vlna, známa ako extrakorporálna šoková vlnová terapia (ESWT), je bežne používanou metódou na liečbu rôznych stavov, ako sú patné ostruhy, tendinitídy a iné ortopedické podmienky. Avšak ako každý medicínsky zákrok, aj táto terapia môže mať nevýhody alebo potenciálne riziká:

1. Bolesť počas zákroku: Hoci terapia rázovou vlnou je neinvazívny, niektorí pacienti môžu počas zákroku cítiť bolesť alebo nepohodlie.
2. Prechodné zhoršenie symptómov: Po zákroku môže u niektorých pacientov dočasne dôjsť k zhoršeniu bolesti alebo opuchu v liečenej oblasti.
3. Neistota účinnosti: V niektorých prípadoch nemusí terapia rázovou vlnou poskytnúť úľavu od bolesti alebo môže účinok prísť len čiastočne alebo s oneskorením.
4. Potreba viacerých sedení: Úplná liečba často vyžaduje niekoľko sedení, čo môže byť časovo náročné a finančne nákladné.
5. Omedzenia po zákroku: Po terapii rázovou vlnou môže byť pacientovi odporučené obmedziť fyzickú aktivitu, čo môže byť nepríjemné pre tých, ktorí sú zvyknutí na aktívny životný štýl.
6. Nemožnosť použitia u všetkých pacientov: terapia rázovou vlnou nie je vhodné pre niektoré skupiny pacientov, ako sú tehotné ženy, ľudia s krvácavými poruchami alebo tí, ktorí užívajú antikoagulačnú liečbu.
7. Možné vedľajšie účinky: Ako pri každom medicínskom zákroku, existuje riziko vedľajších účinkov, ako sú modriny, opuchy, začervenanie alebo, v zriedkavých prípadoch, poškodenie tkaniva.
8. Obmedzené poistenie: Nie všetky zdravotné poisťovne pokrývajú terapiu rázovou vlnou, čo môže byť finančne zaťažujúce pre pacientov, ktorí si musia zákrok hradit sami.

Operácia pätovej ostrohy:

Operácia pätovej ostrohy je chirurgický zákrok, ktorý sa vykonáva v prípade, že konzervatívna liečba a ďalšie neinvazívne metódy neviedli k úľave od bolesti a zápalu spojeného s pätovou ostrohou. Existujú rôzne chirurgické postupy používané pre odstránenie pätovej ostrohy, a lekár rozhodne o najvhodnejšom postupe na základe individuálneho stavu pacienta. Operácia pätovej ostrohy je zvyčajne poslednou možnosťou liečby, keď konzervatívne metódy zlyhajú. Operácia so sebou prináša aj riziko neúplnej úľavy od bolesti. Niekedy operácia neprinesie úplnú úľavu od bolesti, alebo bolesť sa môže po čase vrátiť.

Liečba pätovej ostrohy rastovými faktormi z krvnej plazmy:

Liečba pätovej ostrohy rastovými faktormi z krvnej plazmy, známa ako PRP (Platelet-Rich Plasma) terapia, je pokročilá regeneratívna medicína, ktorá používa pacientovu vlastnú krv na stimuláciu hojenia v postihnutých oblastiach. Krv sa odoberie od pacienta, potom sa centrifuguje, aby sa oddelili krvné doštičky bohaté na rastové faktory od ostatných krvných zložiek. Tento koncentrovaný PRP sa následne injekčne aplikuje do oblasti pätovej ostrohy, aby sa podporil proces prirodzeného hojenia a regenerácie tkaniva. Rastové faktory prítomné v PRP sú zodpovedné za prilákanie imunologických buniek, podporu tvorby nových krvných ciev a stimuláciu rastu buniek, čo môže prispieť k obnove poškodeného väziva a zmierňovaniu bolesti. Hoci táto terapia je sľubná a môže byť účinná pre niektorých pacientov, je dôležité diskutovať s lekárom o potenciálnych výhodách a rizikách tejto liečby, pretože vedecké údaje o jej účinnosti sú stále v štádiu výskumu a môže byť potrebný ďalší výskum na potvrdenie jej dlhodobých účinkov.

Ožarovanie pätovej ostrohy:

Ožarovanie pätovej ostrohy (alebo rádioterapia) je liečebná metóda, ktorá sa niekedy používa na liečbu chronických bolestí spôsobených päťovou ostruhou, najmä v prípadoch, keď konvenčné liečebné metódy, ako sú fyzikálna terapia, obuv s dobrým oporením, alebo protizápalové lieky, nepriniesli dostatočnú úľavu. Ožarovanie pätovej ostrohy, aj keď môže byť účinné pri zmiernení bolesti, nesie so sebou niekoľko potenciálnych rizík a vedľajších účinkov. Tieto zahŕňajú:

1. Riziko rozvoja malignity: Aj keď riziko je považované za nízke, použitie ionizujúceho žiarenia vždy prináša určité riziko rozvoja rakoviny. Dlhodobé účinky na tkanivo v mieste ožarovania sú predmetom diskusií a výskumov.
2. Kožné reakcie: Na mieste ožarovania môže dôjsť k určitým kožným reakciám, ako je začervenanie, odlupovanie alebo dokonca vredy, hoci tieto vedľajšie účinky sú zvyčajne mierne a dočasné.
3. Možné zhoršenie symptómov: V niektorých prípadoch môže ožarovanie krátkodobo zhoršiť bolesť alebo zápal predtým, než sa stav zlepší.
4. Zmeny v tkanive: Ožarovanie môže spôsobiť zmeny v tkanivách a štruktúrach okolo päty, čo môže mať dlhodobé účinky, hoci sú relatívne zriedkavé.
5. Interakcie s inými stavmi: Pacienti s určitými zdravotnými stavmi, ako sú autoimunitné choroby alebo diabetes, môžu byť viac náchylní k vedľajším účinkom ožarovania.
6. Limitované dáta o dlhodobých účinkoch: Hoci súčasné štúdie naznačujú, že nízkodávková rádioterapia je relatívne bezpečná, stále existuje obmedzené množstvo dlhodobých dát o jej bezpečnosti a účinnosti.

Záver:

Pred začatím liečby  pätovej ostrohy je nevyhnutné podrobne sa poradiť s lekárom.

Cviky vhodné pri liečbe pätocej ostrohy, videonávod:

Pri liečbe pätovej ostrohy môžu byť účinné nasledujúce cviky, ktoré pomáhajú posilniť svaly a šľachy nôh, najmä plantárnu fasciu a Achillovu šľachu: